Krátkodobá prezentácia vybraného zbierkového predmetu. Kurátori mesačne sprístupňujú zbierky, ktoré považujú za jedinečné či výnimočné z pohľadu nás múzejníkov.

Pozrite si aj Múzejné perličky 2016 a Múzejné perličky 2015.

 

Predmet mesiaca január 2017

Názov: Odborne ošetrené zbierkové predmety z liatiny

Horehronské múzeum vlastní zbierku  viac ako troch stoviek liatinových predmetov, ktorá sa svojou skladbou, druhovou rôznorodosťou, zachovanosťou a estetickou hodnotou radí k výnimočným zbierkovým súborom tohto druhu na Slovensku. Zbierka reprezentuje  dlhoročnú zlievarenskú tradíciu  v regióne, zastúpenú zlievarňou v Hronci, súčasti bývalého Hroneckého železiarskeho komplexu. Tento priemyselný podnik so 400 ročnou tradíciou patril ku kľúčovým centrám hutníckeho priemyslu na Slovensku. V 18. storočí bol najmodernejším  štátnym železiarskym podnikom v uhorskej časti habsburskej monarchie. Zlievareň počas svojej existencie produkovala väčšinou priemyselnú liatinu a úžitkové predmety, ale zároveň aj dekoratívne predmety vysokej remeselnej úrovne. Odbornosť a zručnosť lejárov sa snúbila s ich estetickým cítením  a výsledkom boli typologicky rôznorodé, viac či menej zdobené predmety, ktoré dodnes ešte nachádzame v interiéroch domácností, sakrálnych objektov, ale aj ako solitéry v exteriéroch  horehronských lokalít. Mnohé zo spomínaných predmetov sa dostali do fondu Horehronského múzea záchranným zberom, iné boli cielene vyhľadávané. Dnes zbierku tvoria početné súbory kuchynského riadu (formy na pečivo, hrnce, mažiare, mlynčeky, panvice, pekáče rajnice), úžitkových bytových doplnkov (kachle, pece, podložky, vešiaky, vyzuváky), dekoratívnych bytových doplnkov (dózy, plastiky popolníky, reliéfy, stojany, svietniky) a počtom najrozsiahlejší súbor náhrobných krížov, náhrobníkov, nápisových náhrobných tabuliek a náhrobných plastík. Prevažná časť zbierky je ošetrená a pripravená na výstavné účely. Možnosť prezentácie dostali od novembra 2016 aj ďalšie zbierkové predmety z liatiny – kríže, svietniky, sväteničky, piecka a články hrobového oplotenia, v počte 22 ks. Ich fyzický stav sa totiž výrazne zlepšil odborným ošetrením špecifickou metódou trieskania abrazívnym materiálom. Týmto zásahom sa dosiahlo odstránenie skorodovaných vrstiev, vyhladenie povrchov, odstránenie sekundárnych náterov. Výsledný efekt vyhladenej plochy zvýšil zároveň prekreslenie dekórov a zvýraznenie odlievanej výzdoby, ktorú naviac umocnil konzervačný náter nanášaný v jemných vrstvách. Reprezentatívny výber ošetrených zbierkových predmetov, tak aby boli zastúpené všetky skupiny predmetov, vystavuje Horehronské múzeum ako Predmet mesiaca január 2017.

Projekt z verejných zdrojov podporil ako hlavný partner Fond na podporu umenia.

Zostavila: Ivica Krištofová

 

Predmet mesiaca február 2017

Názov: Dary (z) lásky

Blíži sa sviatok svätého Valentína, talianskeho kňaza a lekára, ktorý potajme proti cisárskej vôli Claudia II. sobášil vojakov, za čo bol odsúdený a neskôr popravený. Katolíci z celého sveta si pripomínajú tohto svätca už od roku 496. 14. február bol aj dňom pripomienky na známu rímsku vlčicu, ktorá odchovala legendárnych zakladateľov mesta Rím Romula a Rema, a zároveň aj dňom osláv bohyne plodnosti Juno. Aké dary (z) lásky dávate svojim blízkym vy? V roku 1924 publikoval francúzsky sociológ a antropológ Marcel Mauss prevratné dielo Esej o dare, v ktorom popísal dar ako jednu z univerzálnych kultúrnych kategórií existujúcu v každom spoločenstve. Dar predstavoval ako materiálnu, tak činnostnú alebo duchovnú hodnotu. Mohol to byť predmet, právo nosiť nejaké meno, symbol či pieseň. Podľa Maussovej teórie bol práve dar a vzájomné obdarovávanie sa príslušníkov spoločnosti predpokladom jej udržateľnosti. Zaujímavou skupinou darov z lásky sú ženské pracovné náradia ako piesty a mangle na pranie, hrable či praslice. Ženy v minulosti nevnímali takéto dary ako pripomienku ťažkej ženskej práce, ale ako možnosť spomenúť si na svojho vyvoleného i pri práci. Dar (z) lásky poväčšine vyzdobil samotný darca, čím preukázal nielen svoju manuálnu zručnosť a záujem o danú osobu, ale často aj svoje postavenie v ekonomickom rebríčku danej lokálnej spoločnosti.

Zostavila: Vanda Golianová

 

Predmet mesiaca marec 2017

Názov: Najstaršia kniha v Horehronskom múzeu

Marec je mesiac knihy od roku 1955, kedy ho v bývalom Československu vyhlásili na počesť Mateja Hrebendu. Vtedy bol cieľ jednoduchý – podpora trvalého záujmu o knihy. Martin Hrebenda Hačanský (10.3.1796 – 16.3.1880) bol šíriteľom slovenskej a českej knihy. Narodil sa a aj zomrel v marci. Paradoxne bol slepý, to mu však nebránilo venovať sa zbieraniu kníh a ich zachraňovania. Medzi vlastencov a vzdelancov roznášal nové slovenské knihy. Rozširovaním obľúbených kalendárov a populárnej spisby medzi pospolitým slovenským ľudom sa zaslúžil o to, že aj chudobní a nevzdelaní  ľudia spoznávali knižnú kultúru a získavali prehľad o verejnom dianí. Svoju súkromnú zbierku daroval Matici slovenskej a prvému slovenskému Gymnáziu v Revúcej. Do mesiaca knihy vhodne zapadá aj Týždeň slovenských knižníc, ktorý vyhlásila Slovenská asociácia knižníc v roku 1999 a pravidelne sa organizuje posledný marcový týždeň. Súčasťou Horehronského múzea v Brezne je aj knižničný fond. Základom knižnice sa stali rôzne tituly beletrie a odbornej literatúry so vzťahom k literárnym postavám Brezna a okolia, ktoré v začiatkoch múzea venovali breznianski priaznivci. Dnes je to už špecializovaná knižnica s viac ako 10 000 knižnými jednotkami, obsahujúca hlavne spoločenskovednú literatúru. Samostatnú časť tvorí historický knižný fond (viac ako 500 zväzkov, od 16.storočia až po rok 1918). Sú to diela prírodovedné, zemepisné, jazykovedné i knihy o dejinách a filozofii.

Najstaršou knihou je Kniha Jezusa Sýracha Zrcadlo pobožnosti, cnosti, kázne y počestnosti z roku 1563. Kniha Jesusa Syracha inak Ecclesisticus s podtitulom Zrcadlo pobožnosti, cnosti, kázne i počestnosti, ktorú napísal Luterov priateľ Kašpar Huberin a do češtiny preložil jindřichohradský katolícky farár Tomáš Rešl. Kniha prvý krát vyšla u vydavateľa Jiřího Melantricha v roku 1557. Bola veľmi obľúbená a preto vyšla ešte niekoľkokrát. Kniha obsahuje cirkevné i duchovné  napomenutia a príklady pre všetkých ľudí, prospešné každému v jeho povolaní a jeho správaní sa.

Zostavila: Hana Peterajová

 

Predmet mesiaca apríl 2017

Názov: Reliéfy z včelieho vosku

Horehronské múzeum, v rámci seriálu Predmet mesiaca, pripravilo svojím návštevníkom niekoľko predmetov súvisiacich so spracovaním včelieho vosku a dnes už bezmála zaniknutým remeslom voštinárov. Jedná sa o plastické reliéfy s figurálnym a zvieracím motívom, pôvodom z Braväcova doplnené o dobový petrolejový varič slúžiaci na spúšťanie včelieho vosku.

Zostavil: Ľubomír Bagačka

 

Predmet mesiaca máj 2017

Názov: Katalóg filmových plagátov

Telovýchovná  jednota Československá obec sokolská patrila v novovzniknutej Československej republike nielen k branným organizáciám s najstaršou históriou, ale aj k tým  najmasovejším . Ako Českú obec sokolskú ju založil vysokoškolský pedagóg  dr. Miroslav Tyrš  a obchodník Jindřich  Fűgner v Prahe, v roku 1862,  na princípoch gréckej kalokagatie. Patrila k celonárodným hnutiam, založená na princípoch občianskej slobody, rovnosti, bratstva a činorodom československom vlastenectve. V roku 1920, kedy bola organizácia premenovaná na Československú obec sokolskú (ČOS)  bola súčasťou jej štruktúr  aj Telocvičná jednota v Brezne, zaradená do župného okresu Banská Bystrica, ako súčasti  Pohronskej župy V. Paulínyho  - Detvan. Propagátorom myšlienky založenia breznianskej jednoty bol vojak Václav Michal z Banskej Bystrice, ktorý sa v roku 1919 stal prvým cvičiteľom. Na valnom zhromaždení v marci 1919 sa k myšlienke  Sokola prihlásilo takmer sto ľudí – dospelých aj dorastencov. Stanovy ČOS umožňovali jednotám získavať rôzne licencie s cieľom vylepšiť si svoju finančnú situáciu. 6. mája 1921 požiadala jednota o pridelenie  „biografickej“ licencie. Po jej pridelení zakúpila premietací prístroj, založila biografický odbor a začala s premietaním. Nakoľko nevlastnila  samostatné priestory, využívala k divadelným aj filmovým predstaveniam priestory spoločenskej „dvorany“ v dnešnom hoteli Ďumbier. Po viacerých neúspešným rokovaniach o predaji vhodnej budovy, vydal Stavebný odbor Mesta Brezno jednote  9. mája 1927 povolenie na výstavbu účelovej budovy – Sokolovne v blízkosti Hrona. Bol najvyšší čas, nakoľko jednote hrozilo odobranie licencie. Finančné prostriedky na výstavbu sa zabezpečovali formou darov, pôžičiek, príspevkov, úspor. Výstavbu podporila Župa Pohronská, okres, mesto prispelo darovaním 100 000 tehál. Členovia jednoty mali určené pracovné povinnosti, z ktorých sa mohli vykúpiť a pomerne vysokú čiastku vyzbieral starosta Emil Kusý predajom symbolických tehličiek. K 31.12.1927 boli potrebné práce  ukončené, prevádzka začala po dodatočných úpravách v apríli 1928. Poschodová budova mala na prízemí viacúčelovú miestnosť, vyhradenú na cvičenie, organizovanie vzdelávacích, spoločenských podujatí, divadelných a filmových predstavení. Prehľad o výbere filmov ponúka katalóg plagátov z rokov 1922 – 1939, ktorý archivoval Rudolf  Dvorský, pokladník kina a hospodár jednoty.  Katalóg je súčasťou zbierky Horehronského múzea v Brezne, ktorá dokumentuje činnosť tunajšej telovýchovnej jednoty. Výnimočne si v ňom môžu návštevníci múzea a priaznivci filmového umenia zalistovať počas jeho vystavenia ako Predmetu mesiaca máj 2017.

Zostavil: Ivica Krištofová

 

Predmet mesiaca jún 2017

 

Názov: Vandrovná knižka

Je začiatok júna a na dvere pomaly klope mnohými očakávané leto. Pre viacerých je to symbol oddychu, dovoleniek a cestovania. Cestovanie sa však nespája len s odpočinkom a zregenerovaním síl. V minulosti, tak ako aj dnes, bola migrácia za prácou bežným javom. Medzi historické písomnosti dokumentujúce túto migráciu patria vandrovné knižky. Vandrovná knižka v zbierkach Horehronského múzea v Brezne patrila Ignácovi Wagnerovi, ktorý bol členom cechu stolárov. Cechy boli organizácie, ktoré zoskupovali remeselníkov a platila v nich prísna hierarchia. Na najnižšej pozícii sa nachádzali učni, nad nimi boli tovariši, majstri a hlavou cechu bol cechmajster. Ak sa tovariš chcel stať majstrom, musel absolvovať prax u viacerých majstrov. Táto prax sa nazývala vandrovka a počas nej bol do vandrovnej knižky zaznamenávaný jej priebeh, ale zároveň bol sledovaný mravný charakter tovariša. Hoci je táto vandrovná knižka v mierne poškodenom stave, stále sa v nej môžeme dočítať o tom, ako napríklad Ignác Wágner vyzeral alebo koľko vandroviek absolvoval. Skúste si na chvíľu oddýchnuť a privandrovať do Horehronského múzea, kde okrem mnohého  iného môžete zhliadnuť vandrovnú knižku stolárskeho remeselníka Ignáca Wágnera.  

Zostavila: Ivana Mojžišová

 

Predmet mesiaca júl a august 2017

 Názov: Výbava mestského sluhu

Predmetom mesiacov júl - august 2017 sú fragmenty výstroje mestského sluhu pochádzajúce približne z obdobia polovice 19. storočia. Výberom týchto zbierkových predmetov chce Horehronské múzeum v Brezne návštevníkom priblížiť dnes už neexistujúce povolanie mestského sluhu. Ako zamestnanca mestskej samosprávy, ktorý okrem iného dohliadal aj na dodržiavanie verejného poriadku, ho môžeme nazvať akýmsi predchodcom dnešnej mestskej polície. Viac o jeho pracovných povinnostiach, ako aj spôsobe života sa dozviete v Meštianskom dome č. 13. na Námestí generála Milana Rastislava Štefánika.

Zostavil: Ľubomír Bagačka

 

Predmet mesiaca september 2017

Názov: Ovocie a jeho spracovanie v minulosti

Zostavila: Zuzana Michelčíková

 

Predmet mesiaca október 2017

Názov: Turistické topánky

Končiacu sa letnú turistickú sezónu sme si v Horehronskom múzeu pripomenuli múzejnou perličkou - turistickými topánkami, ktoré vyrobil brezniansky remeselník Martin Molčány (1886-1947). Po návrate zo zajatia v Samarkante v roku 1920, kde bol väznený 6 rokov, sa venoval obuvníckemu remeslu a vyrábal kvalitné kožené topánky aj pre breznianskych turistov.

História turizmu na Slovensku siaha do 18. storočia. Pohoria poskytovali výhľady na okolitú krajinu a možnosti na piknik a stali sa tak miestom odpočinku, najmä vyššej vrstvy. K rozvoju turizmu najmä v oblasti Vysokých Tatier prispela do veľkej miery Košicko-bohumínska železnica, ktorá bola dokončená v roku 1871. Zaujímavosťou je, že hoci Vysoké Tatry vnímame ako neodmysliteľný symbol Slovenska mal slovenský pracujúci ľud sťažený prístup k nim. Prvá turistická organizácia v Uhorsku a na Slovensku (Uhorský karpatský spolok, 1873) združovala milovníkov turistiky a horolezectva výlučne z radov nemecky a maďarsky hovoriaceho stredného a nižšieho úradníctva, učiteľstva, z remeselníckych a obchodníckych vrstiev. Ani pri skladaní skúšok horských vodcov nemali Slováci rovnocenné postavenie. Hoci sa pri prvých objavných výstupoch na tatranské štíty už v 17. storočí uplatnili slovenskí kamzičí poľovníci a pytliaci, ktorí poznali prechody cez tatranské sedlá a správne výstupové cesty, ani oni ani ich nasledovníci neovládali maďarský pravopis, ktorý bol podmienkou udelenia oficiálnej vodcovskej licencie Horskej vodcovskej a záchrannej služby založenej v roku 1874 v Starom Smokovci. Povinnosťou vodcov bolo turistovi, ktorého na ceste zastihla choroba alebo nehoda, poskytnúť všemožnú pomoc Vodcovia museli mať jednotné oblečenie, dostali vodcovský odznak a museli mať vo výstroji lano a čakan.

Zostavila: Vanda Golianová

 

Predmet mesiaca november 2017

Názov: Student gentleman (Pravidla dobrého mravu žáků stredoškolských)

Spoločnosť sa mení a vyvíja, a rovnako sa modifikujú aj pohľady na správanie. Práve preto bude v Horehronskom múzeu v Brezne v rámci cyklu Múzejné perličky vystavená príručka dobrého správania Student gentleman (Pravidla dobrého mravu žáků stredoškolských), ktorú zostavil stredoškolský profesor František Papírník. Návštevník môže porovnať dnešné vzory správania s tými, ktoré platili na začiatku 20. storočia. Pretože ako sám autor hovorí: „...gentlemanem nůže býti každý. Ušlechtilost mravů a ryzost povahy není výhradním majetkem žádného stavu, žádného věku: má býti ideálem všech.“ Príručka je doplnená ilustráciami akademického maliara Václava Čutta.

Zostavila: Ivana Mojžišová